Rastliny ktoré koníkom škodia
Jedovaté rastliny kvitnúce v lete
Mnohé rastliny jedovaté pre človeka by sa nemali vyskytovať ani na pastvinách pre kone. Tu Vám ponúkam krátky zoznam niektorých jedovatých rastlín vyskytujúcich sa v našich klimatických podmienkach.
Na rozhraní jari a leta kvitne niekoľko druhov jedovatých rastlín z čeľade iskerníkovité – napr.iskerník prudký, plamienok alpínsky, orlíček obyčajný.
Iskerník prudký
Iskerník prudký je bežnou bylinou, známou podľa žltých kvetov. Jedovatosť celej rastliny spôsobuje proanemonín, ktorý má silný dráždivý účinok. Na pokožke a slizniciach vyvoláva pocit pálenia, sčervenania, po dlhšej dobe pľuzgiere a po ich prasknutí vredy, ktoré sa veľmi pomaly hoja. Po vstrebaní pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém a vyvoláva zastavenie dýchania. Je silným jedom pre ryby a žubrienky žiab, ktoré v jeho roztoku rýchlo hynú.
Orlíček obyčajný
Zákonom chránený orlíček obyčajný môžeme okrem lesov vidieť i v záhradkách, kde býva často pestovaný v rôznofarebných a plnokvetných formách. Jedovatá je nadzemná časť rastliny. Jeho toxicita nie je sporná, rozchádzajú sa však názory o jej závažnosti. Na jednej strane sú udávané relatívne krátkodobé príznaky otravy až po požití väčších dávok (20 g listov alebo 5 g vňaťovej drogy) – kŕče, dýchavičnosť a srdcová slabosť, na druhej strane je po vysatí šťavy z niekoľkých kvetov popisované bezvedomie, silná niekoľkohodinová omámenosť, zúženie zreničiek, hnačka, veľká slabosť a búšenie srdca. U zvierat kŕmených senom z porastov, v ktorých bol zastúpený orlíček, neboli popísané otravy – toxické látky sa zrejme rozkladajú pri sušení a v sene už nemôžu pôsobiť škodlivo.
Plamienok alpínsky
Zákonom chránený je i plamienok alpínsky – popínavý ker rozšírený najmä na vápencoch. Spôsobuje rovnaké otravy ako iskerník prudký. Zvieratá ho odmietajú konzumovať pre jeho pálivú chuť.
Mliečnik chvojkový
Koncom jari a v lete kvitne tiež mliečnik chvojkový z čeľade mliečnikovité. Jedovaté sú všetky časti rastliny obsahujúce mliečnice. Latex spôsobuje silné podráždenie pokožky a slizníc – na pokožke sa to prejaví pľuzgiermi, pri kontaminácii oka vznikajú zápaly spojivkového vaku, ktorých následkom môže byť dočasná, ba i trvalá strata zraku. Pri vnútornom požití poškodzuje ústnu sliznicu, spôsobuje zvracanie a prudký zápal žalúdka a čriev s hnačkami. Otravy zvierat sú vzácne, pretože pasúci sa dobytok sa mu pre jeho ostrú chuť vyhýba.
Rozchodník prudký
Na výslnných suchých stanovištiach rastie rozchodník prudký z čeľade tučnolistovité. Jedovatá je jeho vňať. V nižších dávkach spôsobuje zníženie tlaku a sčervenanie pokožky. Po použití veľkých dávok sa objavujú bolesti hlavy, zvracanie a omámenie.
Jarmanka väčšia
Na vápencoch rastie jarmanka väčšia, ktorej južnejšie formy s bohatším súkvetím sa pestujú ako okrasné rastliny.
V letnom období kvitnú tiež druhy z čeľade ľuľkovité, ktorá obsahuje najviac jedovatých rastlín. K najnebezpeč- nejším patríľuľkovec zlomocný. Rastlina je smrteľne jedovatá, jej plody sa často zamieňajú s čučoriedkami, i keď celkový vzhľad oboch rastlín je úplne odlišný. Známe sú i otravy semenami blenu čierneho, ktoré obsahujú prudko účinné alkaloidy hyoscyamín a skopolanín – rovnaké ako ľuľkovec zlomocný, iba v menšom množstve. Toxické sú i semená durmana obyčajného.
Ľuľok sladkohorký
Ľuľok sladkohorký má jedovaté bobule, ktoré majú červenú farbu a vajcovitý tvar. Nachádza sa v nich alkaloid solanín a horký saponínový glykozid dulkamarín. Obsah toxických látok klesá postupne s ich dozrievaním. Pri miernych otravách dochádza k podráždeniu v ústach, bolestiam hlavy, únave, zvracaniu, bolestiam brucha a hnačkám. Vážnejšie otravy spôsobujú halucinácie, kŕče, poruchy videnia a obehový kolaps.
Prilbica moldavská
K najjedovatejším rastlinám vôbec patria čiastočne chránené druhy rodu prilbica z čeľade iskerníkovité, ktorých toxické účinky boli známe už v minulosti. Obsahujú jedovaté látky v nadzemnej i v podzemnej časti rastliny, pričom najviac toxický je hľuzovitý podzemok. Akonitín – jeden z najprudších jedov – má vplyv na nervy riadiace rytmus srdca a na srdcový sval. Na neporušenú pokožku nepôsobí. Ak sa však do nej votrie alebo sa kvapne roztok na sliznicu, podráždi zakončenie senzitívnych nervov, vyvolá nepríjemné mravčenie a pálenie, v ústach slinenie, kašeľ a kýchanie. Ak požije človek väčšiu dávku akonitínu alebo časti rastliny, veľmi skoro sa dostavia príznaky otravy. Vznikne zvláštny pocit mravčenia v zadnej časti ústnej dutiny, ktorý sa rozšíri na celú tvár a hlavu. Neskôr postúpi na končeky prstov rúk a nôh, na uši, do panvovej oblasti a na chrbát. Potom nasleduje úplné znecitlivenie. Zároveň sa dostavia celkové príznaky, ako je potenie, zvracanie, kolikové hnačky, pokles teploty, zimnica, poruchy srdcovej činnosti a veľká svalová slabosť. Dýchanie sa stáva povrchnejšie a smrť nastane poškodením srdca a zastavením dýchania.
Stračonôžka tatranská
Jedovatú krásu v sebe ukrýva i ďalší druh tejto čeľade stračonôžka tatranská. Rastie iba v západných Karpatoch, najmä v Tatrách. Je zákonom chránená.
Ranostaj pestrý
Od nížin až po horský stupeň je rozšírený ranostaj pestrý z čeľade bôbovité. Jedovatá je celá rastlina, najmä semená. Príznaky otravy sa prejavujú útlmom príjmu potravy, ťažkým ochrnutím končatín a krátkodobým zastavením dýchania.
Náprstník veľkokvetý
Vranovec štvorlistý
Nebezpečným je i vranovec štvorlistý z čeľade ľaliovité. Jedovatá je celá rastlina. Najčastejšie sa vyskytujú otravy čiernomodrými bobuľami, ktoré si konzumenti z nevedomosti zamenia za plody čučoriedky. Otrava sa prejavuje zvracaním, hnačkou, bolesťami hlavy a zúžením zreničiek. Nekončí sa smrťou, pretože účinné látky – saponíny sa ťažko vstrebávajú. Potrebný je však výplach žalúdka. Zvieratá rastlinu odmietajú pre nepríjemný zápach a chuť.
Lastovičník väčší
V rôznych spoločenstvách burín blízko ľudských obydlí rastie žlto kvitnúci lastovičník väčší z čeľade makovité. Leptavý účinok má oranžové mlieko, ktoré z tejto rastliny po dotyku vyteká.
Mak vlčí
Jedovatou burinou z tejto čeľade je aj mak vlčí, ktorý sa často vyskytuje na poliach od nížin až po horský stupeň. Jedovaté sú všetky časti rastliny, i keď toxicita je malá. Nahromadenie veľkého množstva semien v hrubom čreve môže spôsobiť ich nepriechodnosť. Kontakt s latexom býva príčinou kožných ochorení.
Lupina mnoholistá
K nápadným letným bylinám patrí lupina mnoholistá z čeľade bôbovité. Jedovaté sú semená. Po skonzumovaní viac než dvoch strukov dochádza k zvracaniu.
Ricín obyčajný
Veľmi zákernou rastlinou je ricín obyčajný z čeľade mliečnikovité. Otrava sa prejaví až po 10 - 12 hodinách sčervenaním, krvácaním zo spojoviek a kože, hnačkami a kŕčmi. Medzitým sa jed už vstrebal do krvi, preto je liečenie mimoriadne ťažké. Kritická dávka pre deti je 6 semien a pre dospelých 10 semien. Jedovatý alkaloid ricín sa stane neškodným po prevarení oleja s vodou.
Bolehlav škvrnitý
V letnom období sú veľkou hrozbou i jedovaté rastliny z čeľade mrkvovité. Bolehlav škvrnitý je typický tým, že po uvädnutí zapácha po myšine. Jeho jedovaté alkaloidy môžu zapríčiniť aj smrť, ktorá nastáva zastavením dychu pri plnom vedomí.
Rozpuk jedovatý
Najtoxickejším z tejto čeľade je rozpuk jedovatý, ktorý láka príjemnou mrkvovou vôňou. Často rastie pri studničkách. Jeho jedy – polyíny prechádzajú i do vody studničky.
Tis červený
Obsahuje alkaloidy súhrnne nazývané ako TaxinyDužina červeného plodu nie je jedovatá, semenovšak už áno. Môže byť nebezpečný aj predomáce zvieratá.
Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk